All the love, Sia

 vieš, milá kúzelná bytosť, svet je divné miesto. A chce to veľa odvahy a sily, chodiť po ňom, byť jeho súčasťou. Niekedy len tak sedím, čierna káva po mojej pravici - obláčiky pary stúpajú k mojim malým nebesám, ktoré som si za všetky tie roky vytvorila. Pozerám pred seba, všade mám úlomky svojho bytia. Tam je Siuša s rozbitým kolenom, tam je Sia stojaca na útesoch a voňou oceánu vo vlasoch. Celý ten jej a  vlastne môj koncept na mňa kričí "voľná". Kúsok po kúsku. Fotografia za fotografiou. Útržok za útržkom. Všetky tie momenty ma zaplavujú spomienkami. Prichádzajú vo vlnách - niekedy nečakane, niekedy milene. Možno sa vďaka nim naučím surfovať. vieš, milá kúzelná bytosť, svet je divné miesto. A chce to veľa odvahy a sily, chodiť po ňom, byť jeho súčasťou. Niekedy len tak sedím, bylinkový čaj po mojej ľavici - celkom vychladol. Naozaj len tak sedím, nepremýšľam, nepíšem, nefantazírujem. Nikedy sa pozabudnem nadýchnuť, a potom sa mi celý svet točí. Strácam sa. No niekedy je v

  zlé rozhodnutia ma nútia premýšľať nad tým, kým nechcem byť. zlé rozhodnutia sú zlé, ale v tú chvíľu nám prídu správne. zlé rozhodnutia robíme všetci.  zlé rozhodnutia existujú, tak ako existujeme my všetci.  A tak tu sedím schúlená v klbku, usrkávam si z prílišne horúceho čaju a píšem Ti týchto pár riadkov. Mysím, že by som si mohla začať robiť čiarku za každé "svet mi padá na hlavu", ktoré som Ti kedy napísala, milá kúzelná bytosť. Stratila som sa. Stratila som Siušu a neviem, kde ju násjť. Straty a nálezy asi nepomôžu a ak sa stratila niekde na pol ceste, je možné, že ju už nenájdem. Mám pocit, že všetko zo mňa vysáva energiu. Na knižky som nepozrela už prílišne dlho, pero som v ruke mala naposledy včera, a to len preto, že som odpisovala na list. Príbehy prestali vo mne bublať a životné múdra ma tiež akosi opúšťajú. Ako keby som bola nádobou, v ktorej je puklina a všetko z nej pomaly vyteká a ja neviem, ako to zastaviť. Haló, Siuša, si tu? Otváram skrine, dvere, nazerá

  sedím vo vlaku, mám pred sebou jedno z ďalších dobrodružstiev, ktoré ma desí, ale taktiež ma napĺňa neskutočnou radosťou. Sedím si tu, je mi pekne teplúčko. Mám v sebe svoju prvú kávu a viem, že počas týchto pár dní ich bude omnoho viac a na každú jednu sa nesmierne teším. Milá kúzelná bytosť, veľmi sa musím držať, aby som nekričala od štastia a radostim ktoré sa vo mne usadili, a to je možno  jeden z dôvodov prečo Ti píšem. Sú to tie malé momenty, ktoré mi robia radosť, sú to kamarátstva, ktoré sú mi zároveň aj terapiou, sú to večerné polonahé tancovačky pred zrkadlom lebo začínam mať pocit, že môžem, sú to tie otázky "ako sa cítiš?" od človeka , pre ktorého je ťažké sa opýtať niečo také lebo jeho sa to nikto roky neopýtal.... A tak si tu sedím, čakám kým sprievodca vyhlási konečnú a ja vystúpim a poviem si:" Tak Siu, je to tu," usmejem sa a vykročím vpred.  Milá moja dušička, myslím, že sa nachádzam v bode, kedy prichádzam na veľa vecí. Nie všetky sú len o pekno

sedím vo svojej obľúbenej kaviarni. Pijem tu už svoje sté latté a usmievam sa na tento malý priestor, ktorý je naplnený vôňou kávy a tonou lásky ku každému  jednému zákazníkovi. Nebudem Ti klamať, milujem to tu. Je to niečo ako kaviareň-domov, kde vždy nájdem pokoj a všetko, čo potrebujem. Juj, celé dni by som tu mohla presedieť a písať Ti a piť kávu na litre. V posledných dňoch tu chodím tráviť svoje popoludnia a vešať hlavu v smútku lebo univerzita. Je toho toľko, že neviem, kde mi hlava stojí. A preto Ti píšem. Lebo veľa premýšľam  a ja mám také tušenie, že o tom chceš vedieť.  Musíme sa nájsť, aby sme sa našli. Táto myšlienka mi rezonuje v hlave od posledného listu Tebe, milá kúzelná bytosť. Vrýva sa mi pod kožu a prepletá sa s každou novou myšlienkou, ktorá výjde na povrch. Nedokážem ani spočítať dni, ktoré som presedela za počítačom a oči mi behali po tom množstve stránok, ktoré ponúkajú tie najlepšie odbory, zážitky a uplatnenia. Som z toho unavená. Všetko je to o tom istom. Oči

sedím v ešte mokrej tráve. Kučery mi padajú do tváre a slnko ma hladí a objíma, a mojká. Je akousi liečivou silou, akýmsi liekom pre moju dušu. Posledné týžden boli divoké, ale tak nejak ma to ani neprekvapuje. Musím sa priznať, že si ich tak trochu užívam. Dlho bolo všade ticho a  to bezhlasno mi nedalo spávať, dýchať, tvoriť. Zasekla som sa v špirále ticha.  No so slnečnými lúčmi vo mne začali bublať písmenká, pýtali sa von, znova ochutnať všehomír a jeho čaro. Milá kúzelná bytosť, školský rok skončil, no mňa jeho stres ani trochu neopustil, ale naopak. Mám pocit, že čas sa mi neskutočne kráti a ja ani za ten svet neviem, ako ho zastaviť. V hlave mám nespočetné množstvo otáznikov a všetky sa točia okolo školy. Tých päť písmenok, ktoré tvoria jednu inštitúciu, sú epicentrom mojich starostí. Necháp ma zle, milá bytosť, ľúbim sa špŕtať vo veciach a nerdovať, učiť sa, písať si poznámky len tak z nudy, hľadať si informácie len preto, že sa zaujímam. Ľúbim byť informovaná, naozaj.Ako dieť

Som feministka, to neznamená, že verím v nadradenosť svojho pohlavia. Verím a bojujem za rovnosť. A možno to je dôvod, prečo som sa rozhodla vypustiť kúsky lásky, ktorá vo mne prebýva a podeliť sa s ňou s mojim malým mileným publikom.  V živote som stretla veľa inšpiratívnych žien, niektoré ma vychovali, iné mi vkladali celé roky múdrosti do hlavy a niektoré sa stali mojimi najmilšími kamarátkami. O nich hovorím často. Oslavujem ich. Vyzdvihujem ich lebo to je to, čo si zaslúžia. No dnes chcem dať priestor mojim "chlapcom" lebo tí su pre mňa tak isto dôležití a len bohovia vedia, kde by som bez nich bola. Prvým dôležitým mužom môjho života a každej dcéry či syna, je ocino. Bez neho by som tu asi nebola, heh. Nemohol ma naučiť veciam, ktoré učia otcovia svoje dcérky. Nemohol byť so mnou pri mojich veľkých krokoch. Nemohol sa na mňa usmievať. Nemohol so mnou spriadať plány ako obísť všetky zákazy, ktoré Zuzka s vráskou na čele ustanovila s okamžitou platnosťou. Nemohol, al

Zacnelo sa mi za písmenkami, a tak píšem. Píšem práve Tebe, milá kúzelná bytosť. Už je to nejaký mesiac, čo som sa zatvorila do seba a nikomu som neukázala svoje písmenká. Schovala som si ich do môjho vnútra, aby boli pekne v teple a neprišla som o ne. Však Ty vieš, ako mi na nich zaleží. Chcela som Ti porozprávať o šťastí a nešťastí, ktoré  vo mne rastie. Niekedy ako slnečnica, ktorá sa otáča za slnkom a niekedy ako kaktus, ktorý sa chráni pred dotykom veľkými ostrými ihlacami. Je toho toľko, že ani neviem, kde by som mala začať, a tak začnem od začiatku. Musím sa pochváliť, môj stresový level sa znížil o celý jeden level. Ani som nevereila, že je to možné. Ako ma určite už poznáš, dokážem sa vystresvoať len tak pres srandu králikov. Chodiaci stres, tak by som sa mala volať. Viem, že to nie je dobré, ale snažím sa. A popravde si tento stav beztiaže veľmi užívam. Smejem sa  a smejem sa veľa. Smiech sa mi derie z útrob a ohrieva ma ako samotné slnko. Vyspevujem si svoje milované pesni

Mám v sebe guču šťastia. Pocit zadosťučinenia. Píšem Ti, milá bytosť, veľmi nemotorne. V tomto momente som vďačná, že som sa rozhodla písať Ti v podobe tanca po klávesnici. Som totiž tak premrznutá, že ani do toho Mája nebudem schopná odmrznúť. Ležím v posteli, zabalená v troch dekách a perine. Kučierky mi schovala moja-nemoja žlrá čiapka a ten kúsok kože, ktorý musí ostať mimo tohto teplého objatia, je obeta. Po takom dlhom čase si naozaj zaslúžiš dostať aspoň pár okamihov môjho života. Prišla zima. Nasnežilo a ja len dúfam,že tu chvíľu pobudne. Zima je viac času na knihy, listy, ranné waffle, seriál, dlhé teplé kúpele. Zima je zaspávanie v toľkých vrstvách oblečenia až si človek môže myslieť, že je v nebi. Zima je o ružových lícach, ktoré po všetkých tých mesiacoch neznamenajú rumenec alebo pohár vína. Zima je o červenom nose, som taký Sia the red nose reindeer. V zime je pekne. So zimou ešte krajšie. Takže predstav si toto, milá kúzelná bytosť; rozhodla som sa bojovať so stresom