Moji "chlapci"

Som feministka, to neznamená, že verím v nadradenosť svojho pohlavia. Verím a bojujem za rovnosť. A možno to je dôvod, prečo som sa rozhodla vypustiť kúsky lásky, ktorá vo mne prebýva a podeliť sa s ňou s mojim malým mileným publikom. 

V živote som stretla veľa inšpiratívnych žien, niektoré ma vychovali, iné mi vkladali celé roky múdrosti do hlavy a niektoré sa stali mojimi najmilšími kamarátkami. O nich hovorím často. Oslavujem ich. Vyzdvihujem ich lebo to je to, čo si zaslúžia. No dnes chcem dať priestor mojim "chlapcom" lebo tí su pre mňa tak isto dôležití a len bohovia vedia, kde by som bez nich bola.

Prvým dôležitým mužom môjho života a každej dcéry či syna, je ocino. Bez neho by som tu asi nebola, heh. Nemohol ma naučiť veciam, ktoré učia otcovia svoje dcérky. Nemohol byť so mnou pri mojich veľkých krokoch. Nemohol sa na mňa usmievať. Nemohol so mnou spriadať plány ako obísť všetky zákazy, ktoré Zuzka s vráskou na čele ustanovila s okamžitou platnosťou. Nemohol, ale to nie je jeho a ani moja voľba. Ľúbim ho tak či onak. Dal mi život a kučery, a lásku ku knihám, a prírode. Zasial vo mne semienko lásky k líškam a možno vďaka nemu taká jedna prebýva v mojej duši. Oci, posielam Ti toľko lásky až to bolí; nech si už kdekoľvek. 

Ak by som nespomenula tohto chlapa, ktorý je druhý na mojom zozname  asi by mi puklo srdce. Môj polovičný, ale za to plnohodnotný rodič - Marián, Majo, Majko. ( am I an emotional trash? yes, 100%). Mám to najväčšie šťastie. Tento človek ma vychoval a poviem Vám, to už je niečo. Vďaka nemu mám základy boxu. Hokej je moje náboženstvo. Môj hudobný vkus je jedná veľká dobrotina. Ľúbim. Ľúbim. Ľúbim. Neviem či sa smejem alebo plačem -jednoznačne oboje-, ale lepšieho rodiča číslo tri som si nemohla priať. Som až vesmírne vďačná za tohto pána. On mi ukázal veci, ktoré mi prvý chlap nemohol ukázať. On sa ma snažil naučiť hrať futbal, ale najmladší hráč môže všetko aj preniesť loptu do brány (to je zlaté ridnné pravidlo, ktoré som vymyslela). On ma naučil ľúbiť každého našeho hafana. On ma naučil, že už v živote nechcem mať nič s ukaldaním dreva spoločné, čo mi pripomína, že len vďaka nemu som v tejto činnosti profesionál. Dal mi v živote toľko veľa vecí, že ani to ďakujem nestačí. Volá ma jeho dievkou a dcérou, a to hovorí za všetko. A aj keď mi posledné dni pije vínko a chce sa rozdeliť len trošku, patrí do môjho srdca navždy. 

Tretím chlapcom môjho srdca je môj milený brat. Ah, to je láska. Keď  na neho teraz myslím, chcem ho vystískať a povedať mu, ako veľmi ho ľúbim. Adamo je osina v zadku, ale je to aj môj malý braček, ktorý za mnou príde, ľahne si ku mne do postele a povie mi, že ma ľúbi, že som krásna aj keď sa tak necítim. Objíme ma len tak lebo môže. Pošteklí ma, a potom to ľutuje lebo nie len ja som šteklivá.  Je to chrúst, ktorý ma rád dostane vetou: "Si zabuchnutá ako dvere do týpca číslo päť". Každým dňom ma učí aká som bola neznesiteľná, keď som bola malá. On je moje diabolské dvojča až je to strašidelné. Je to láska, súrodenecká láska. Tá sa nedá opísať. V jeden moment máte pocit, že by ste ich roztrhli na kusy, a potom viete, že by ste im nikdy nedokázali ublížiť. Ďakujem, že môžem byť Tvojou veľkou sestrou. 

Štvrtým chlapom môjho života nie je nikto iný ako samotný Janko. On to vie, ja to viem, všetci to vedia. Januldo, to je proste stres k môjmu stresu, a potom tvoríme najväčší stres aký kedy ľudstvo videlo. Ani nechápem ako môžme byť kamoši. Ja si stále myslím, že si ho nezaslúžím a on sa mi to snaží vyhovoriť už štvrtým rokom a je to veľmi neuspešné. Janko je môj najlepší kamarát. je môj rock. Verí vo mňa viac ako kedy budem veriť v  samú seba (asi taká maďarská veta, ups). Lepšieho človeka som si pri sebe priať ani nemohla. Vidí vo mne to dobré, ktoré ja nevidím. Pripomína mi , že tam v skutočnosti je.  A keď sa stratím povie len:" Sia zapla svoj tupelo mood", no vždy mi pomôže nájsť cestu späť, cestu ku mne. Je príliš dobrý. Bez neho by som bola stratená a nemal by ma kto vyskúšať pred každou písomkou a postresovať. Ľúbim tohto peasanta, ktorým je nedobrovoľne, ale stále môže byť serfom. Ha! Jediná vec, s ktorou nie som spokojná - je nízky. Nedá sa o neho oprieť a ak toto číta, tak sa smeje a frfle " a čo ja mám s tým teraz robiť?" 

Moju päticu dopĺňa ujo Košárek. Ja viem, že to nikto "nečakal". Musím priznať, že mať ho tu je veľmi divné, ale tak nejak cítim, že nateraz je to správne. Je to dobrovoľný peasant z povolania len čo je pravda. Som vďačná za to, že sme kamaráti. Naučil ma veľa o komunikácii a úprimnosti. Sú veľmi dôležité, vieme o tom svoje. Tak ako Johny aj on má o mne vysoké mienky, ktoré nie sú podľa mňa pravdivé (to je môj osobný vedecký výskum). Je to chaos a možno to je jeden z mála dôvodov, prečo si rozumieme. Aj po celkom dlhej dobe toleruje môj neutíchajúci stres, blbé otázky, teórie a fakt, že je pod papučou. Nerozumiem ako môže byť presvedčený, že ďalšie spoločné cestovanie dokažeme prežiť bez ujmy na zdraví. Som vďačná za tento chaos-nechaos. Priniesol mi do života všetkú možnú drámu a odvahu hovoriť veci nahlas. A ja viem, že on vie, že sa máme v láske. A ak neveríte, pod Alexandrovou sukňou je dôkaz . A áno, vďaka nemu láskujem The Lumineers a ostatné goodiny. 

Mám okolo seba toľko krásnych ľudí a ja nemôžem byť viac šťastnejšia. Ja ich vidím a všetkých ich ľúbim. A stále si myslím, že toľko dobra si nezaslúžim, no bolo mi daná a ja som za tento životný údel nesmierne vďačná.

- Sia