Príspevky

-
Obraz
Milá kúzelná bytosť! Ak by som Ti mohla písať ľúbostné listy, zasypala by som Ťa nimi. Jeseň mi klope na okno a je tak krásna.  Ružové líčka, červený nos, zahmlené okuliare, pletené čiapky a všade tá opojná vôňa škorice a javorového sirupu. A káva, veľa kávy. Človeku sa z toho až hlava zatočí, ale tak pekne.  Jeseňou opojená . Tak by som sa mala volať.  Obloha sa ukladá k spánku a pri svetle sviečok Ti píšem tento list. Prichádza jeseň. Už ju cítim na koži. Posledné dni je ťažšie zohriať sa a udržať svoje končatiny v teple. Každý rok je to nekonečný boj. Nemám šancu ho vyhrať, keď môj nos naberie červenú farbu a ruky a všetká ostatná koža spopolavie až chytá fialové tóny. Prisahám, že okrem tej trochy červenej uprostred mojej tváre a ryšavosti, som v tomto období úplne bez farby. Nezúfam; práve naopak. Akosi ma pobáda viac k písaniu listov a čítaniu kníh, a v mysli sa mi prevalujú recepty na muffiny, jablčníky, perníky a všetky iné dobroty. Vonku je chladnejšie, ale o to viac ma hreje
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
-
Obraz
  Milá kúzelná bytosť! Stojím v sprche. Horúca voda mi steká po chrbte; tak horúca až je studená a mňa z nej mrazí. Píšem Ti. Píšem Ti v mojich myšlienkach, a potom slová poukladám na papier a zalepím do obálky. Už treba len obliznúť známku a poslať.  Milá kúzelná bytosť, Zo zeme už vykúkajú prvé zlatisté hlávky pampelišiek. Slnko ma pomaly ohrieva. Fialová mi mizne z kože. Vyberám šatičky. Sedím v tráve. Steblá mi šteklia nahú kožu, ktorá nabrala trochu farby. Slnko mi páli chrbát, ktorý sa kryví nad kúskom papiera. Milá kúzelná bytosť,  medzi prstami žmolím stránky knihy Eleanor & Park od Pani Rowell. Už som mnou prežila pár rokov, hmm, celých deväť. To je kus života pre nás obe. Máme obité rohy, sem-tam sa nájde nejaká náhodná čiara, ktorá nám pripomína, že máme toho za sebou už celkom dosť. Nespočetné množstvá poznámok a lepíkov, a záložiek, a farebného atramentu, a písmenok. Kvapky kávy a kruh vytlačený na obale od hrnčeka....... Všetky začiatky, ktoré sa mi povaľujú po stole
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
-
Obraz
 Milá kúzelná bytosť,  znova prešiel piatok a aj nejaký ten sviatok, a Ty si sa mi ocitla v snoch. Už som sa s Tebou dlho rozprávala v mysli, a tak mi prišlo napísať Ti. Dni rýchlo utekajú, pomaly strácam prehľad. Všetky sú rovnaké len obloha je vždy iná. Utekajú. Utekajú. Utekajú. Jedem za druhým a nemám čas ich zachytiť. Niekedy dni trvali týždne; týždne trvali mesiace a mesiace zase roky. Teraz mám pocit, že dni si obúvajú sedemmíľové čižmy pána Howla.  Aj slnko sa lúči akosi príliš skoro a potom je chladno a temno. A ruky mám skrehnuté. Všetká farba z tela mi odišla; ostala len popolavá a fialová. Radosti je akosi tiež pomenej. A všetko je studené. A chcem byť schúlená. A čítať si pri svetle sviečok. A byť v nekonečnom tichu. A písať poéziu; len tak byť-nebyť.  Milá kúzelná bytosť,  som akási rozbitá.  Nemám toľko slov, koľko by som chcela. V týchto dňoch mi aj tie akosi utekajú. Som z toho celá nesvoja - čo som bez svojich písmenok? No chcem s Tebou hovoriť a zdieľať to málo, čo
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
-
Obraz
 Milá kúzelná bytosť, ospravedlňovať sa za svoju neschopnosť písať, nebudem. Obe vieme ako to chodí; svet sa točí a uteká a ja mám krátke nôžky, a tak občasne nestíham. No, ver mi, píšem Ti stále. V mojej hlave ti píše stovky až tisícky riadkov denne. Píšem Ti o všetkom čo sa deje a aj o tom čo by sa mohlo diať; je to taký môj malý rituál. Poslednou dobou som začala akosi viac cestovať vlakom. Pri týchto cestách sa s Tebou rozprávam, opisujem Ti všetko čo vidím, čo počujem; cestuješ so mnou.  Bolo to len pred pár dňami, čo som sedela vo vlaku a sledovala som scenériu, od ktorej ma delilo okno vlaku a jeho rýchla jazda avšak zdalo sa mi, že obraz, ktorý sa mi naskytol, existoval vo svojej vlastnej časovej osi. Zapadalo slnko, moja milená. Obloha bola oranžová a zlatistá, a potom sa zmenila na krvavú červenú a zo slnka ostala len červená plávajúca guľa. A oblaky sa plavili s ňou. A ak by som natiahla ruku, možno by som sa toho obrazu dotkla a sfarbila sa do krvava spolu s ním. Na chvíľu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
-
Obraz
Milá kúzelná bytosť,  dlho som k Tebe nebola milá a vlastne ani k sebe. Prešlo už veľa času od našeho posledného stretnutia. Chcela som Ti napísať už veľa razy, ale písmenka sa zo mňa úplne vytratili. Už neboli v mojich prstoch a nepýtali sa von, do sveta. Vyšli zo mňa a nad mojou hlavou sa zoskupili do čiernych mračien, ktoré som si nosila stále so sebou a nie v sebe. Prišlo mi, že som stratila svoje magično. A zo všetkého toho smútku som sa schovala pod deku a svietila si len baterkou; v takom úkryte sa na všehomír pozerá lepšie.  Vieš, veľa vecí sa zmenilo a veľa ostalo rovnakých a pár vecí je nemenných; tie považujem za životné stability, tie mi pomáhajú nebyť pod tou dekou s baterkou v ruke celý čas. Stále mám ryšavú hrivu plnú kučier a nos mi červená v zime. Okuliare mi padajú z nosa ak ich práve nehľadám. Chaosím v kuchyni a po novom aj v metre a uličkách veľkomesta. A pijem viac čajíkov ako kávky. A píšem málo a ešte menej čítam, ale snažím sa. Zalievam malého nerda vo mne ako
1 komentár
Čítať ďalej
-
Obraz
 Milá kúzelná bytosť, slnko mi zalieva tvár, tancuje mi po koži a necháva ju príjemne teplú. Vlasy sa mi hompáľajú v dvoch copoch na chrbte a ja sa usmievam. V ušiach mi hrajú Bastille a letné slnečné lúče ma šteklia na pokožke, no kto by sa neusmieval? Je to už dlho, kedy som Ti  venovala kúsok svojho času. Nie je to tým, že by som nechcela, chcela som a veľmi, ver mi, no dialo sa toho tak veľa, že som niekde stratila hlavu a s ňou aj pojem o čase a dňoch, ktoré sa rýchlo míňajú - jeden za druhým. Som však tu, som tu s Tebou. Polož si svoju hlávku na moje plece a čítaj slová, ktoré som si pre Teba nazbierala za tých pár týždňov mojej neprítomnosti.  Spomínaš si, moja milená bytosť, na list, ktorý som Ti poslala takto pred rokom? Zasnívaná Sia snívajúca o svojom študentskom živote. Snívajúca o kotničkach, podkolienkach, sukniach, blúzkach, neposlaných listoch, skorých príchdoch a tonách kávy. Stále snívam o týchto momentoch, no sú mi bližšie než kedykoľvek predtým. Ujo Karel ma už čak
1 komentár
Čítať ďalej
-
Obraz
Milá kúzelná bytosť!  Žijeme umením. Buďme odvážni. Dobré príbehy žijú vtedy, keď ich čítame. Tu rastie radosť. Mikrokaleidoskop. Čítam tie isté slová, zobúdzam sa v tej istej posteli, pijem tú istú kávu. Všetko sa zdá rovnaké, no svet vo mne, môj malý vesmír, sa mení.  Vieš, moja milená, vždy som snívala o láske, ktorá prenáša hory. Takej tej láske, ktorou nasiakol vzduch naokolo. Láska, ktorá sľúbi, že všetko bude v poriadku. Láska, ktorá vonia ako ranná káva. Láska, o ktorej ľudia píšu knižky a poéziu. Namáčajú ju do farieb a maľujú ňou majstrovské diela. Láska, ktorá je úhľadne zaznamenaná na notových papieroch, pretavená do symfónie, ktorá prebýva na tomto všehomíre tisícky rokov. Láska, ktorej nikto nerozumie, no všetci sa za ňou ženú. A potom padajú hviezdy, vybuchujú sopky, rastú stromy, kvitnú kvety a slnko svieti jasnejšie. A je to ľúbezná katastrofa. Poriadok v neporiadku. Nepochopiteľné v pochopiteľnom.  No ako to tu tak sedím a pijem kávu čiernu ako hlboká noc, v ktorej Ti
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej