Milá kúzelná bytosť

 sedím vo vlaku, mám pred sebou jedno z ďalších dobrodružstiev, ktoré ma desí, ale taktiež ma napĺňa neskutočnou radosťou. Sedím si tu, je mi pekne teplúčko. Mám v sebe svoju prvú kávu a viem, že počas týchto pár dní ich bude omnoho viac a na každú jednu sa nesmierne teším. Milá kúzelná bytosť, veľmi sa musím držať, aby som nekričala od štastia a radostim ktoré sa vo mne usadili, a to je možno  jeden z dôvodov prečo Ti píšem. Sú to tie malé momenty, ktoré mi robia radosť, sú to kamarátstva, ktoré sú mi zároveň aj terapiou, sú to večerné polonahé tancovačky pred zrkadlom lebo začínam mať pocit, že môžem, sú to tie otázky "ako sa cítiš?" od človeka , pre ktorého je ťažké sa opýtať niečo také lebo jeho sa to nikto roky neopýtal.... A tak si tu sedím, čakám kým sprievodca vyhlási konečnú a ja vystúpim a poviem si:" Tak Siu, je to tu," usmejem sa a vykročím vpred. 

Milá moja dušička, myslím, že sa nachádzam v bode, kedy prichádzam na veľa vecí. Nie všetky sú len o peknosti sveta, bohužiaľ. Preto Ti chcem porozprávať o mojej maminke lebo je to viac než dôležité. Celá situácia karanténových dní nás dostala; viac než si pripúšťame. V tejto chvíli by som ju objala ešte minimálne päťkrát (ako keby tie objatia na stanici nestačili -> objatí od maminky nikdy nie je dosť). Pravda je taká, že nemám odvahu rozprávať o veciach v mojej hlave, ale urobila som to. A som na seba hrdá a som hrdá aj na ňu lebo ma vypočula aj keď nám to zobralo viac životnej sily, ako si dokážeme pripustiť. Vždy som sa bála, že ju po tých slovách stratím a nevráti sa ku mne, bude sa na mňa pozerať ako na rozbitú. Ona ma len objala a plakala so mnou a možno to je to, čo som celý ten čas potrebovala. Objatie od Zuzky. Milá kúzelná bytosť, chcela som Ti len povedať, že som nesmierne hrdá na svoju mamku. Nech je ako chce. Je to veľký support aj keď hundre a zazerá a hnevá sa. Viem, že ak by som sa rozpadávala, šla by za mnou s lepiacou páskou a zliepala ma opäť dohromady lebo to mamky, a hlavne Zuzky, robia. (joj, poplakala som si; skús plakať s rúškom -> umenie). 

Ďalším pekným momentom, ktorým sa hrdím je moja recovery. Ja viem, že vieš a nie len Ty, ale aj celý môj malý milený vesmír vie, že toto je pre mňa ťažké. Je to už niekoľko rokov a ja mám po prvý raz v celej histórii pocit, že je tu to. Prvý raz cítim, že som  jej súčasťou a že sa naozaj deje. Už sa necítim ako keby som bola zavretá v boxovacom ringu a Ed ma mláti hlava-nehlava. Konečne mám pocit, že je okay byť sebou. Dať si len veľké tričko, vysoké ponožky a odspievať celý Little Mix koncert (aj s choreo, samozrejme). Skromne si myslieť, že môj budúci priateľ/ka bude veľmi lucky person. Je okay ľúbiť sa. Ah, nechcem, aby sa táto chvíľa vyparila. Chcem si ju už nchať navždy. Zaslúžim si byť šťastná. Všetci si to zaslúžime! (ah, možno Ti o tomto celom kolotoči jedného dňa napíšem)

Oh, môžme znormalizovať vínko nights s rodinou lebo tie sú mi veľkou terapiou. A všetky moje kamarátstva tiež. Môžem pred nimi plakať, kričať a popustiť uzdu mojej fantázie a oni stoja pri mne. A počúvajú ma, keď som zmätená, rozobratá na kúsky alebo tak šťastná, že kričím a nedokažem prestať a skáčem desať metrov vysoko. Sú to lásky. Také tie vesmírne, ktoré prevyšujú všetko ostatné. Patrí im svet a nejaké parádne lattéčko na môj účet. A možno o nic napíšem knihu, hihihi. 

Všetko je krásne a ak nie, tak si to krásno nájdem aj v nekrásne. Tneto všehomír ma veľa príchutí; musím vyskúšať všetky, aby som vedela, ktoré mi chutia a ktoré si už nechcem dať. 

- Sia