Milá kúzelná bytosť!

Stojím v sprche. Horúca voda mi steká po chrbte; tak horúca až je studená a mňa z nej mrazí. Píšem Ti. Píšem Ti v mojich myšlienkach, a potom slová poukladám na papier a zalepím do obálky. Už treba len obliznúť známku a poslať. 

Milá kúzelná bytosť,

Zo zeme už vykúkajú prvé zlatisté hlávky pampelišiek. Slnko ma pomaly ohrieva. Fialová mi mizne z kože. Vyberám šatičky.

Sedím v tráve. Steblá mi šteklia nahú kožu, ktorá nabrala trochu farby. Slnko mi páli chrbát, ktorý sa kryví nad kúskom papiera.

Milá kúzelná bytosť, 

medzi prstami žmolím stránky knihy Eleanor & Park od Pani Rowell. Už som mnou prežila pár rokov, hmm, celých deväť. To je kus života pre nás obe. Máme obité rohy, sem-tam sa nájde nejaká náhodná čiara, ktorá nám pripomína, že máme toho za sebou už celkom dosť. Nespočetné množstvá poznámok a lepíkov, a záložiek, a farebného atramentu, a písmenok. Kvapky kávy a kruh vytlačený na obale od hrnčeka.......

Všetky začiatky, ktoré sa mi povaľujú po stole v nezapečetených obálkach. Toľko razy som Ti písala. Vždy k Tebe naťahujem ruky a zdieľam s Tebou všetky malé-veľké momenty. Nie vždy ich však stihnem zapísať. Milá moja, nosím si Ťa v sebe a nezabúdam na Teba.

Všetky dni sú už zaliate slnkom. Preniká mi pod kožu a necháva ju príjemne teplú. Niekedy sa aj pristihnem pri tom, ako si vravím: "milá moja, žiariš!" A to sa akosi cíti lepšie, keď si to poviem sama pre seba.

Milá kúzelná bytosť, určite som prežila celý jeden život v živote. Pán Green, veľký spisovateľ (nie je taký dobrý, ale to je len uhol pohľadu), by povedal: "Niektoré nekonečná sú väčšie ako iné nekonečná." Nekonečno je však matematický pojem. Označuje mohutnosť nekonečných množín alebo ďalšie matematické veci, ktorým, ako už obe vieme, nerozumiem ani za ten svet. A aj keby som mala dva svety, určite na to neprídem ani za tie.

Príde mi, ako keby som sa zrazu zobudila, všetko čo tu bolo doteraz už poznala skrz-naskrz, no napriek tomu je všetko nové a radostné. Slnko ma stále bozká na kožu. Vlásky sa stále lesknú ako líščí kožuš a krútia sa mi k ramenám. A úsmev mám stále ten istý len o čosi väčší. A nos mám stále ponorený v knihách a prsty sú od atramentu. No niečo vo mne sa zmenilo. Nie, stále som sa nenaučila hrať na gitare, ktorá smutne stojí v kúte. A ani som neprestala lepiť steny kúskami všesveta a už vôbec som neprestala používať synonimický slovník lebo ten je môj vskutku najsamlepší slovník. No dala som si kratšiu sukňu, aby sa aj kolienka nabažili slnka. Upiekla množstvá muffinov. Nechala sa odniesť na chrbte. Vykročila bosá len v šatách do dažďa. Zapálila všetky sviečky a zhasla všetky svetlá. nechala búrku hrať v pozadí. Zabalila sa do perín a videla nado mnou oblohu. Taká jasná ešte nikdy nebola.

Život v živote nabral novú príchuť. 

Cappuccino s ovesným mliekom. A úsmev. 

Pusa na čelo.  Ako na obláčku. 

S láskou, 

S