Milá kúzelná bytosť,

ospravedlňovať sa za svoju neschopnosť písať, nebudem. Obe vieme ako to chodí; svet sa točí a uteká a ja mám krátke nôžky, a tak občasne nestíham. No, ver mi, píšem Ti stále. V mojej hlave ti píše stovky až tisícky riadkov denne. Píšem Ti o všetkom čo sa deje a aj o tom čo by sa mohlo diať; je to taký môj malý rituál. Poslednou dobou som začala akosi viac cestovať vlakom. Pri týchto cestách sa s Tebou rozprávam, opisujem Ti všetko čo vidím, čo počujem; cestuješ so mnou. 

Bolo to len pred pár dňami, čo som sedela vo vlaku a sledovala som scenériu, od ktorej ma delilo okno vlaku a jeho rýchla jazda avšak zdalo sa mi, že obraz, ktorý sa mi naskytol, existoval vo svojej vlastnej časovej osi. Zapadalo slnko, moja milená. Obloha bola oranžová a zlatistá, a potom sa zmenila na krvavú červenú a zo slnka ostala len červená plávajúca guľa. A oblaky sa plavili s ňou. A ak by som natiahla ruku, možno by som sa toho obrazu dotkla a sfarbila sa do krvava spolu s ním. Na chvíľu som mala pocit, že sa ocitám v jednom z mnohých obrazov ruských пейзажистов (to slovíčko vskutku ľúbim).

Za tejto krásnej scenérie mi prišlo na um jedno - radujem sa. Mám zrazu v sebe toľko radosti a na povrch sa vyplavujú ďalšie a ďalšie. A tak si potichučky s úsmevom na perách robím zoznam, zoznam radostí. Nie je dlhý, ale ani krátky, ale je môj. Radosti poprepletané všednými dňami. Nosím si ich všade so sebou.

Radosť je hlava plná kučier.

Radosť je ryšavosť.

Radosť je šálka kávy.

Radosť je čas na knižku.

Radosť sú svetielka.

Milá kúzelná bytosť, tak ako Ti píšem tento môj zoznamčok radostí, v hlave sa mi vynárajú spomienky na radostné chvíle z detstva a tie mi hladia dušu. Vždy takto v zime, keď u nás v horách prituhlo, ohrievala nám mamka periny predtým , ako sme šli spať. Po sprche sme vkĺzli pod teplú perinu, do ktorej nás mamka zababušila, aby sme náhodou nezamrzli. A to bola radosť a stále akosi je.

Alebo si spomínam na dni, kedy sme ostali so starkou samé. Mamka sa ráno ponáhľala  do práce, zatiaľ čo my sme pokojne spali. Neskôr nás prišla zobudiť babke; v jednej ruke poháre s čajom a v druhej lopárik asi s tou najlepšou dobrotou vôbec – chlebík s paradajkou nakrájaný na kocky a hlavne bez kôrky (s tou som sa veľmi nekamarátila). Oh, to len bolo radosti.

A vlastne, keď si na to všetko spomínam, usmievam sa ešte viac.

Dúfam, že aj Ty máš svoje malé radosti, ktoré sú vlastne veľké radosti. Bozkávam ťa na spánky a lúčim sa. 

-Sia

Ps: najväčšia radosť je Mango <3