Milá kúzelná bytosť! 

Žijeme umením. Buďme odvážni. Dobré príbehy žijú vtedy, keď ich čítame. Tu rastie radosť. Mikrokaleidoskop. Čítam tie isté slová, zobúdzam sa v tej istej posteli, pijem tú istú kávu. Všetko sa zdá rovnaké, no svet vo mne, môj malý vesmír, sa mení. 

Vieš, moja milená, vždy som snívala o láske, ktorá prenáša hory. Takej tej láske, ktorou nasiakol vzduch naokolo. Láska, ktorá sľúbi, že všetko bude v poriadku. Láska, ktorá vonia ako ranná káva. Láska, o ktorej ľudia píšu knižky a poéziu. Namáčajú ju do farieb a maľujú ňou majstrovské diela. Láska, ktorá je úhľadne zaznamenaná na notových papieroch, pretavená do symfónie, ktorá prebýva na tomto všehomíre tisícky rokov. Láska, ktorej nikto nerozumie, no všetci sa za ňou ženú. A potom padajú hviezdy, vybuchujú sopky, rastú stromy, kvitnú kvety a slnko svieti jasnejšie. A je to ľúbezná katastrofa. Poriadok v neporiadku. Nepochopiteľné v pochopiteľnom. 

No ako to tu tak sedím a pijem kávu čiernu ako hlboká noc, v ktorej Ti nepomôže nájsť cestu ani jas mesiaca, ktorý vyšiel len preto, aby sa smial bizarným nápadom troch zmätených dušičiek, prichádzam na múdra doposiaľ nepoznané. Mylsím, že ja som tá láska.Všetko to začína odo mňa. Obaluje moje ubolené telo a myseľ. Fúka mi modriny. Smeje sa so mnou. Plače. Bosá tancuje pomedzi teplé letné dažďové kvapky. Chytá prvé snehové vločky na jazyk. Skrehnutými prstami behá po každom jednom znamienku, občasnej pehe, nerovnosti kože, ale aj po každej jazve. Po každej jazve, ktorá ostala fialová lebo tie má rada najmenej./Fialové jazvy nezmiznú. Fialové jazvy ostávajú./ A do toho všetkého sadí malé semienka - semienká lásky. 

A ak je moja teória správna,kvitnú na mne kvety a tie sa svojími lupienkami dotýkajú bytostí vôkol mňa. A ak Ti chýba láska, moja milá, tu máš pár mojich semienok. 

Ľúbim Ťa.

-All the love, S