Milá kúzelná bytosť,

ak by som mohla vyliať moju myseľ na papier, bol by to chaos. Chaos myšlienok začínajúcich nikde a končiacich taktiež nikde. Rieky. Moria. Oceány. Nekonečno prúdov, vĺn a vírov. Nikdy tu nie je ticho. Voda sa valí z každej strany. A ja sa topím. Lenivo zatváram oči, som zmierená so svojim osudom. Viem, čo príde. Vždy je to rovnaké. Nič sa nemení. Je to ako čítať knihu, ktorej koniec mi je známy, no aj tak si ju prečítam dúfajúc, že tentokrát to skončí inak. A možno je to moja naivná hlávka, ale mám pocit, že teraz, teraz to môže skončiť inak, nečakane. 

Mohla by som Ti o tom hovoriť celé dni a vždy by som mala čo povedať, to by som sa však odklonila od pravého dôvodu prečo Ti dnes píšem. Chcela som Ti povedať, milá kúzelná bytosť, o malom tajomstve, ktoré v sebe nosím. Ono to ani nie je také veľké tajomstvo, no chcem, aby si sa pozorne začítala, do týchto riadkov, ktoré Ti dnes darujem. 

Moja milená, obklop sa ľudmi, ktorí sú ako jasné slnečné lúče. Presne také tie, ktoré prídu po dlhej únavnej zime a Ty na chvíľu zabudneš, ako Ťa bolia všetky údy. Ľuďmi, ktorí sú ako ranná káva. Aj keď sú Tvoje vlasy na všetky strany a hlas máš trochu roztrasený, podržia Ťa. Ľuďmi, ktorí sú ako prvá pampeliška, ktorá sa statočne ťahá za slnkom. A je sama sebe slnkom a aj keď sa chceš hnevať na celý svet, nedovolia Ti to. Ľuďmi, ktorí sú ako nedeľa. Pokojní, príjemní, obalení vo vôni bylinkového čaju či čiernej kávy. Ľuďmi, ktorí sú  odovážni, ktorím táto zem vonia po krásnom sne.  Obklop sa ľuďmi, ktorí Ti zahrejú Tvoje  srdiečko. 

Obklop sa ľudmi - filozofmi. Je pravda, že všetci sme tak povediac filozofmi pretože filozofia zasahuje do života človeka a to ho činí ,svojím spôsobom, filozofom. A ak je filozofia základom všetkého čo je nám známe, musím Ti povedať jednu z tých najdôležitejších vecí vôbec. Pán George Berkley uznáva  len existenciu vnímaného JA, od ktorého závisí existencia okolitého sveta . Pán Berkley však nebol pán Descartes, ktorý bol tiež veľmi múdry. Nevnímal mysliace JA ako jedinú istotu. Georgíno vnímal JA ako závislosť existencie všetkého ostatného. Svojou existenciou teda tvoríme ďalšie existencie, ktoré sa do seba vlievajú, a tak vytvárajú rieky, moria, oceány existencií, ktorých sme súčasťou. A ak to všetko vnímame, tak sme. Lebo byť, znamená, byť vnímaný. A ja zo všetkého najviac dúfam, že sa cítiš vnímaná.

-All the love,S



 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Moji "chlapci"