vieš, milá kúzelná bytosť, svet je divné miesto. A chce to veľa odvahy a sily, chodiť po ňom, byť jeho súčasťou. Niekedy len tak sedím, čierna káva po mojej pravici - obláčiky pary stúpajú k mojim malým nebesám, ktoré som si za všetky tie roky vytvorila. Pozerám pred seba, všade mám úlomky svojho bytia. Tam je Siuša s rozbitým kolenom, tam je Sia stojaca na útesoch a voňou oceánu vo vlasoch. Celý ten jej a  vlastne môj koncept na mňa kričí "voľná". Kúsok po kúsku. Fotografia za fotografiou. Útržok za útržkom. Všetky tie momenty ma zaplavujú spomienkami. Prichádzajú vo vlnách - niekedy nečakane, niekedy milene. Možno sa vďaka nim naučím surfovať.

vieš, milá kúzelná bytosť, svet je divné miesto. A chce to veľa odvahy a sily, chodiť po ňom, byť jeho súčasťou. Niekedy len tak sedím, bylinkový čaj po mojej ľavici - celkom vychladol. Naozaj len tak sedím, nepremýšľam, nepíšem, nefantazírujem. Nikedy sa pozabudnem nadýchnuť, a potom sa mi celý svet točí. Strácam sa. No niekedy je v poriadku nebyť v poriadku lebo aj také sú dni. Šedé,bez farby. Ah, milá kúzelná bytosť, vidím ako sa durdíš, áno, aj šedá je farba, no šedé dni sú iné. Neschováva sa v nich ten jeden jesenný deň, kedy je vonku tmavo, ale pre Teba je to perfektný deň na čítanie a ani ten jeden zimný deň, kedy pre hustý sneh nie je vidno ani na pol kroka. V tejto šedej nie je ani náznak letnej búrky, ktorá každého pohladí na duši aj keď si to nechce priznať. Táto šedá je ťažká. Sedí mi na ramene a nedovolí mi ani len ohriať si ruky na teplej šálke, a tak sa teplo vytratí a ja s ním; aspoň na chvíľu. 

vieš,milá kúzelná bytosť, svet je divné miesto. A chce to veľa odvahy a sily, chodiť po ňom, byť jeho súčasťou. Niekedy len tak pobehujem po izbe, pohár s vínom v jednej ruke, telefón s pesničkami v druhej - tancujem. Hrám hlavnú hrdinku vo svojom vlastnom príbehu. Smejem sa. Hádžem tou bujnou ryšavou hrivou, ktorou som obdarovaná. Veď to je sáčkové šťastie. Hrnčeková porcia lásky. Krútim bokmi, škerím sa a užívam si túto krásnu chvíľku. Som živá, ale tak inak, ako keď pijem kávu. Som obalená v pominuteľnej predstave živosti. Je to skôr odloženie vecí na neskôr (vecami myslím moje niekedy ťaživé myšlienky).

 ///

vieš, milá kúzelná bytosť, lásky nie je nidky dosť. Maj rozhádzané myšlienky. Presne ako tento list. Lebo niečo na tom neporiadku je. Absurdnosť konverzácie so sebou.  A asi napíšem Beckettovi, že budem jeho nová kamoška. Mali by sme si čo povedať a možno aj vypiť. A filozofia by bola hneď ľahšia. 

-All the love, S