Milá kúzelná bytosť,

ozývam sa ti po dlhej dobe, je to  súčasť našej dohody, no nie? V posledných dňoch mi behá v hlave celý zástup myšlienok a nie je to ani tak o tom, že ich neviem uniesť. Chcem sa o ne podeliť, pretože mám pocit, že sú dôležité. Teda ja ich  vnímam ako dôležitosť, no svet by sa pre tie myšleinky nezrútil.
Je až vtipné hovoriť o polohe a mieste, kde Ti píšem tento list - vždy je to rovnaké, a tak s ľahkosťou preskakujem túto nie až tak podstatnú časť. Chcem Ti povedať o mojich nových pokrokoch. Ako vidíš, píšem Ti! A musím priznať, že nie len Tebe, ale svetu. Jedného dňa totiž napíšem knihu, a potom Ti ju venujem aj s odtlačkom mojich pier, aby to bolo väčšie klišé. Som šťastná, že toto moje malé nekonečno, ktoré viem ovládať, mám opäť pod kontrolou a nehodlám sa ho pustiť. Už toho bolo na mňa veľa, cítila som každé nervové zakončenie môjho tela, ako túži vyblázniť sa či už s perom v ruke, alebo nekontrovateľným bláznivým tancom po klávesnici. Písať a tvoriť je dôležité, a to by si si mala pamätať, moja milá kúzelná bytosť. Možno Ti sem napíšem aj pár tých slov, pretože na tieto som naozaj pyšná.. nie, že by som nebola pyšná na tie ostatné, no tieto sú iné.
Život je ako húsenková dráha, na ktorú ma mama nikdy nepustila, a možno sa mi to všetko vracia. Odplata, povedala by som. Ale tak to už raz chodí na tomto svete. Preto sťažovanie a fňukanie nikdy nepomôže. A tu začína dnešná lekcia. Napriek tomu, kde sa práve nachádzaš, v akom bode húsenkovej dráhy si,  vnímaj všetko plnými dúškami. Bolesť. Slzy. Radosť. Lásku. Pretože jedného dňa sa naše srdcia zastavia a duše opustia Naše telá a bola by to škoda, nevyužiť to magično, ktoré nám život ponúka. Možno hovorím úplne z cesty, ale je to tak. Sme rodení bojovníci a už len to, že sme to dokázali až sem je čisté umenie a chce to poriadnu guráž. Bojovať o svoje miesto, keď nevieme kto sme a kde sa máme postaviť. Poviem Ti tajomstvo "Si silná a krásna už len tým, že si. Si BOJOVNÍK! Si kúzelná bytosť. A toto je život, ktorému treba čeliť. A viem, že to dokážeme." A aj keď sa Ti to môže zdať, svet nie je len biely alebo čierny, je farebný. 
V týchto časoch a nečasoch, počasie by Ti o tom mohlo rozprávať, som našla priateľov. Je to zvláštne. Hovoria, že trpím Chorobou ježov, čo asi nedokážem poprieť, no aj napriek tomuto môjmu malému hendikepu prichádzam na to, že ľudia ma môžu mať naozaj radi. A ja im môžem na oplátku veriť a byť sebou. Nemyslíš, že je to vzácnosť? Pretože v mojom svete je to vzácnejšie než vzácnosť. Priatelia sú prapodivné bytosti. No je krásne mať ich, povedať im, čo si myslíš a možno sa s nimi aj pohádať, a napriek tomu vedieť, že sa na seba nedokážete hnevať.Uh, možno trochu. Ale vo vesmírnom intervale priateľstva to nič neznamená lebo také veci sa stávajú. A ak cez to dokážete preplávať, posilní vás to, oboch. Priatelia sú hviezdy, ktoré objavujeme na našej ceste. Vďaka nim nie je svet taký jednotvárny. Bojujú s nami a keď už nemáme silu, chránia nás, pretože to priatelia robia. To je ďalšia múdrosť, ktorá sa dostavila až k prahu dverám mojej mysle. 

Všetko čo nám je dané, je vzácne. Na to pamätaj, milá kúzelná bytosť.
- All the love, Sia 






"Kašlem na spodky, s trasúcimi rukami si obliekam rifle. Tvrdá rifľovina mi škriabe pokožku, ale to už nevnímam. Chcem byť čo najďalej od tejto postele, tohto domu, tohto chlapca a jeho tmavých kučier, ktoré mu padajú do očí, keď sa nado mnou skláňa. No zo všetkého najviac by som chcel vyskočiť  z vlastnej kože a byť najďalej od seba samého. Čo som to za chlapa?!" - volajte to predávkovanie láskou, ja tomu hovorím vybláznenie mysle 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu