Milovaná kúzelná bytosť

sedím vo vani s týmto malým zošitkom a každú sekundu si musím pripomínať, aby som nespustila ruky  a neutopila tak tony myšlienok, ktoré som nezbierala. Malé penové bublinky sa mi lepia na kožu a zanechávajú na mne vôňu kávy.
Sedím tu úplne sama a premýšľam. Neviem či sa to deje aj Tebe, Milovaná kúzelná bytosť, no mne sa najlepšie rozmýšľa vo vani plnej bubliniek a vody tak horúcej až sa zdá studená. Sedím, premýšľam, píšem, pripomínam si, že ruky pod vodu nepatria ... a asi mi je smutno. V hlave si premietam momenty, ktoré sa stali alebo som si ich len vymyslela. Pravda je taká, že väčšinu obrazov, ktoré sa tlačia v mojej mysli, som si vymyslela alebo poskladala z malých skutočných zábleskov života. Slzy sa mi tlačia do očí, no ja Ti chcem napísať týchto pár riadkov, a tým sa podeliť o moje malé "trápenie".
Cítim sa sama. Sama samučičká ako prst. Vôkol mňa je more ľudí a ja mám pocit, ako keby tu nikto nebol. Ani neviem, kde sa ten pocit začal, a kde sa končí. Tvorí si vo mne svoj vlastný vesmír. Má svoje vlastné pravidlá.
Huh, ako začať?... Skúsim to takto: Všade kam sa pozriem vidím ľudí držiacich sa za ruky, usmievajúcich sa na seba, rozpravajúcich sa v jazyku súhvezdí...sú šťastní. Necháp ma zle, ja som šťastná. O tom nie je pochýb, no napriek všetkej tej láske, ktorú vnímam vôkol seba, chcem niečo len pre seba. Znamená to, že som sebecká? Oh, Milovaná kúzelná bytosť, dovoľ mi podeliť sa s Tebou o moje šialené predstavy, ktoré sa niekedy utrhnú z reťaze.
Chcem niekoho. Znie to divne, ale inak sa to nedá povedať. Nechcem toho niekoho vlastniť a nechcem, aby on vlastnil mňa, tak to jednoducho nefunguje. Chcem niekoho ako je Levi alebo Park, možno Baz alebo Simon Snow. Elio, Sky, Charlie, Rufus, Mateo, Adam, Ari, Dante, Agustus, Roran... Aj tých pridávam na svoj zoznam bytostí, do ktorých som sa zamilovala počas rokov. Chcem niekoho, kto sa na mňa pozrie a uvidí vo mne Siu so všetkým všudy. Niekoho komu nebude vadiť moje obsesné čítanie a strácanie sa medzi riadkami. Niekoho, kto bude chcieť, aby som mu čítala aj keď len na chvíľu alebo naopak celé hodiny až budem cítiť brnenie v perách. A niekoho komu nebude vadiť jedenie rastliniek a dlhé momenty strávené v supermarketoch, kým si vyberiem perfektne vyzerajúce mango alebo avokádo, kto bude rád, keď mu uvarím aj keď to znamená tona zeleniny v jednom hrnci. Kto bude so mnou piecť, zoberie nás na piknik, bude pozerať na nebo. Donesie mi lúčne kvety, usmeje sa na mňa, pozrie so mnou všetky Disney rozprávky a bude ma štekliť, aj keď to zo všetkého najviac neznášam. A bude ma počúvať, a smiať sa na nás, pretože budeme jedno obrovské klišé... Ale ja chcem jedno veľké romantické klišé, tak veľké až sa mi z toho zatočí hlava.

 A možno nedostanem nič z toho a bude to divoká jazda, ktorá bude trochu strašidelná, trochu vzrušujúca, no bude moja a toho "chudáka", akoby povedali moje kamarátky.



Ako vkladám slová na papier a voda už  je teplo-teplá a nie horúco-studená, cítim sa lepšie. Cítim nádej a pokoj, ktorý mi prináša táto chvíľa strávená s Tebou. Nakoniec to nie je až tak zlé a ja nie som až tak sama. Stále mám Teba a priateľov, a mojich knižných hrdinov. A to je svojím spôsobom romantické klišé, no nie?

-All the love, S.



ps: toho "chudáka" donútim obliecť si hnedý baloňák a krídelka{Cas je dôležitý v našich životoch}

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Moji "chlapci"