All the love, Sia

mám pocit ako keby leto bolo v plnom prúde, a to som si  ešte pred chvíľou  úžívala môjmu srdcu blízke írske počasie. Dnes pre Teba nemám ani takú životnú múdrosť na aké si zvyknutá, ale prinášam Ti niečo ešte dôležitejšie. Niečo alebo skôr niekoho.  Dlho som rozmýšľala nad všetkým čo sa vôkol mňa deje a ako to zvládam. A z nejakého dôvodu som sa vždy zastavila v jednom bode. Ten bod nazývam Ostrov priateľstva a je hlboko vpísaný vo mne. Len nedávno som sa zamýšľala nad tým, čo alebo kto robí každý môj deň krajším aj keď nado mnou je čierny mrak, ktorý sa ma drží ako klieš a nech sa snažím, ako sa snažím, nie a nie ho odohnať.  Za slovíčkom "niekto" sa skrývajú moje milené priateľky, kamarátky, víly, sestry. Chcela by som Ti o nich povedať, čo najviac, aby si nie len Ty, ale celý svet vedel, že vesmír je plný magických bytostí. A nejakým zázrakom sa mi do života zaplietli až štyri. Neviem čím som si ich zaslúžila, ale som za ne vďačná prevďačná.  💛 Bea, Beu, Beuška  K

ozývam sa ti po dlhej dobe, je to  súčasť našej dohody, no nie? V posledných dňoch mi behá v hlave celý zástup myšlienok a nie je to ani tak o tom, že ich neviem uniesť. Chcem sa o ne podeliť, pretože mám pocit, že sú dôležité. Teda ja ich  vnímam ako dôležitosť, no svet by sa pre tie myšleinky nezrútil. Je až vtipné hovoriť o polohe a mieste, kde Ti píšem tento list - vždy je to rovnaké, a tak s ľahkosťou preskakujem túto nie až tak podstatnú časť. Chcem Ti povedať o mojich nových pokrokoch. Ako vidíš, píšem Ti! A musím priznať, že nie len Tebe, ale svetu. Jedného dňa totiž napíšem knihu, a potom Ti ju venujem aj s odtlačkom mojich pier, aby to bolo väčšie klišé. Som šťastná, že toto moje malé nekonečno, ktoré viem ovládať, mám opäť pod kontrolou a nehodlám sa ho pustiť. Už toho bolo na mňa veľa, cítila som každé nervové zakončenie môjho tela, ako túži vyblázniť sa či už s perom v ruke, alebo nekontrovateľným bláznivým tancom po klávesnici. Písať a tvoriť je dôležité, a to by si si m

sedím vo vani s týmto malým zošitkom a každú sekundu si musím pripomínať, aby som nespustila ruky  a neutopila tak tony myšlienok, ktoré som nezbierala. Malé penové bublinky sa mi lepia na kožu a zanechávajú na mne vôňu kávy. Sedím tu úplne sama a premýšľam. Neviem či sa to deje aj Tebe, Milovaná kúzelná bytosť, no mne sa najlepšie rozmýšľa vo vani plnej bubliniek a vody tak horúcej až sa zdá studená. Sedím, premýšľam, píšem, pripomínam si, že ruky pod vodu nepatria ... a asi mi je smutno. V hlave si premietam momenty, ktoré sa stali alebo som si ich len vymyslela. Pravda je taká, že väčšinu obrazov, ktoré sa tlačia v mojej mysli, som si vymyslela alebo poskladala z malých skutočných zábleskov života. Slzy sa mi tlačia do očí, no ja Ti chcem napísať týchto pár riadkov, a tým sa podeliť o moje malé "trápenie". Cítim sa sama. Sama samučičká ako prst. Vôkol mňa je more ľudí a ja mám pocit, ako keby tu nikto nebol. Ani neviem, kde sa ten pocit začal, a kde sa končí. Tvorí si