![Obraz](https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhfKuPcAokBKXAxJQorKcKa5EP1aZxzJsBXuJuTfiC-jvK5UkPjc56U2v2jiSyzSWd0PLVAf8WXegpDKoibXWueQ78Kzpa4RqQ8DrSvvpx70YgC57-C3iaWHnekxG72KHnJdwyOIgFt0R2F/s320/original+g.png)
Milá kúzelná bytosť, ak by som mohla vyliať moju myseľ na papier, bol by to chaos. Chaos myšlienok začínajúcich nikde a končiacich taktiež nikde. Rieky. Moria. Oceány. Nekonečno prúdov, vĺn a vírov. Nikdy tu nie je ticho. Voda sa valí z každej strany. A ja sa topím. Lenivo zatváram oči, som zmierená so svojim osudom. Viem, čo príde. Vždy je to rovnaké. Nič sa nemení. Je to ako čítať knihu, ktorej koniec mi je známy, no aj tak si ju prečítam dúfajúc, že tentokrát to skončí inak. A možno je to moja naivná hlávka, ale mám pocit, že teraz, teraz to môže skončiť inak, nečakane. Mohla by som Ti o tom hovoriť celé dni a vždy by som mala čo povedať, to by som sa však odklonila od pravého dôvodu prečo Ti dnes píšem. Chcela som Ti povedať, milá kúzelná bytosť, o malom tajomstve, ktoré v sebe nosím. Ono to ani nie je také veľké tajomstvo, no chcem, aby si sa pozorne začítala, do týchto riadkov, ktoré Ti dnes darujem. Moja milená, obklop sa ľudmi, ktorí sú ako jasné slnečné lúče. Presne také t