All the love, Sia

sedím vo svojej obľúbenej kaviarni. Pijem tu už svoje sté latté a usmievam sa na tento malý priestor, ktorý je naplnený vôňou kávy a tonou lásky ku každému  jednému zákazníkovi. Nebudem Ti klamať, milujem to tu. Je to niečo ako kaviareň-domov, kde vždy nájdem pokoj a všetko, čo potrebujem. Juj, celé dni by som tu mohla presedieť a písať Ti a piť kávu na litre. V posledných dňoch tu chodím tráviť svoje popoludnia a vešať hlavu v smútku lebo univerzita. Je toho toľko, že neviem, kde mi hlava stojí. A preto Ti píšem. Lebo veľa premýšľam  a ja mám také tušenie, že o tom chceš vedieť.  Musíme sa nájsť, aby sme sa našli. Táto myšlienka mi rezonuje v hlave od posledného listu Tebe, milá kúzelná bytosť. Vrýva sa mi pod kožu a prepletá sa s každou novou myšlienkou, ktorá výjde na povrch. Nedokážem ani spočítať dni, ktoré som presedela za počítačom a oči mi behali po tom množstve stránok, ktoré ponúkajú tie najlepšie odbory, zážitky a uplatnenia. Som z toho unavená. Všetko je to o tom istom. Oči

sedím v ešte mokrej tráve. Kučery mi padajú do tváre a slnko ma hladí a objíma, a mojká. Je akousi liečivou silou, akýmsi liekom pre moju dušu. Posledné týžden boli divoké, ale tak nejak ma to ani neprekvapuje. Musím sa priznať, že si ich tak trochu užívam. Dlho bolo všade ticho a  to bezhlasno mi nedalo spávať, dýchať, tvoriť. Zasekla som sa v špirále ticha.  No so slnečnými lúčmi vo mne začali bublať písmenká, pýtali sa von, znova ochutnať všehomír a jeho čaro. Milá kúzelná bytosť, školský rok skončil, no mňa jeho stres ani trochu neopustil, ale naopak. Mám pocit, že čas sa mi neskutočne kráti a ja ani za ten svet neviem, ako ho zastaviť. V hlave mám nespočetné množstvo otáznikov a všetky sa točia okolo školy. Tých päť písmenok, ktoré tvoria jednu inštitúciu, sú epicentrom mojich starostí. Necháp ma zle, milá bytosť, ľúbim sa špŕtať vo veciach a nerdovať, učiť sa, písať si poznámky len tak z nudy, hľadať si informácie len preto, že sa zaujímam. Ľúbim byť informovaná, naozaj.Ako dieť