All the love, Sia

pozn. autora - Theodore Finch mi zlomil srdce už druhýkrát, a preto mu patrí tento list - nelist. Milovaný Finch, pozerám sa na západ slnka, tak krvavý až mám pocit, že krvácam s ním. Vieš, potrebujem sa presťahovať. Odísť z tohto miesta niekde ďalej, kde budem mať viac pľacu, viac vzduchu. Kde budem živšia. Myslím, že nemusím ísť zase až tak ďaleko. Stačí mi šestnásť schodov, čo robí jedno poschodie. Cítim sa akoby som sa topila vo svojej vlastnej Modrej jame , a preto potrebujem ujsť. V mojej mysli sa vynára miesto, kde by som chcela aspoň na chvíľu pobudnúť a zanechať svet niekomu inému ako mne, ubolenej Sii . Predstav si malý balkónik. Na poličkách, ktoré som tam sama navŕtala sa na nás usmievajú rastliny každého druhu. Sedíme na stoličkách. Tá moja je červená a obúchaná, farba sa z nej odlupuje po malých kúskoch. Tvoja je žiarivo žltá, ako prvé jarné slnečné lúče. Slabý vánok sa nám hrá s vlasmi a na tvárach nám tancuje úsmev.  Nemyslíš, že tá predstava je krásna? pret

Pozn. autora: Werther ma inšpiroval už dávnejšie, a tak som mu napísala list, v ktorom mu pomáham prekonať zlomené srdce. A to máme spoločné „Keby nebolo spomienok, človek by nevedel, že raz bol i šťastný.“ spomienka  -W. Goethe                          Milovaný Werther♥, píšem Ti z môjho obľúbeného miesta - mojej izby.Šálka horúcej kávy kokosovej príchute sa mi chladí pri nohách. Tóny ~ The Smiths - Is it really so strange?~ mi prúdia do uší a zostávajú vo mne.  Stále čítam Tvoj list. Od vtedy ako prišiel sa z toho stal môj malý rituál. Mrzí ma to. Veľmi ma to mrzí. Oh, ako rada by som Ti pomohla. Lottu poznám len z Tvojich listov a viem ako sa cítiš, ver mi.Možno nedokážem zaplátať Tvoje zlomené srdce, ale aspoň sa o to pokúsim♥ Listy na stromoch už nie sú zelené.Presne povedané, majú ďaleko od zelenej. Sú oranžové, hnedé, žlté, červené. Priam hýria farbami. Vonku veje chladný vánok, ktorý berie mojej koži všetko to teplo, ktoré sa na mňa prilepilo počas leta. A moja

Sediac v izbe s bylinkovým čajom chladiacim sa na parapete, píšem svoj prvý list adresovaný svetu. Hmm, ako by som mala začať? Slušnosť káže predstaviť sa, a tak bude asi najlepšie podvoliť sa slušnému správaniu. Volám sa Sia, teší ma kúzelná bytosť. Som sedemnásť ročný človiečik, ktorý miluje písanie listov a robenie radosti druhým. Veď život máme len jeden a bez radosti by bol len mdlý a bezfarebný, no nie? Ak urobíš radosť niekomu inému, urobíš tým radosť aj sebe. A presne to je dôvod listov, ktoré budeš dostávať odo mňa tak často, ako sa len bude dať. Dušou som cestovateľ. V mojej mysli cestujem až príliš často na miesta, ktoré sú ešte neobjavené a čakajú tam niekde v diaľke na mňa. Dôkazom sú desiatky pohľadníc nalepených na mojej stene. Cítim sa akoby mi život prúdil do tela priamo cez ne. Všetky tie moria, ulice, bulváre, budovy, kvety, ľudia a všetko to, čo je na nich, je tak živé až to niekedy nedokážem uniesť, a tak cestujem spolu s mojou mysľou niekde do diaľok.   "