Milá kúzelná bytosť, ospravedlňovať sa za svoju neschopnosť písať, nebudem. Obe vieme ako to chodí; svet sa točí a uteká a ja mám krátke nôžky, a tak občasne nestíham. No, ver mi, píšem Ti stále. V mojej hlave ti píše stovky až tisícky riadkov denne. Píšem Ti o všetkom čo sa deje a aj o tom čo by sa mohlo diať; je to taký môj malý rituál. Poslednou dobou som začala akosi viac cestovať vlakom. Pri týchto cestách sa s Tebou rozprávam, opisujem Ti všetko čo vidím, čo počujem; cestuješ so mnou. Bolo to len pred pár dňami, čo som sedela vo vlaku a sledovala som scenériu, od ktorej ma delilo okno vlaku a jeho rýchla jazda avšak zdalo sa mi, že obraz, ktorý sa mi naskytol, existoval vo svojej vlastnej časovej osi. Zapadalo slnko, moja milená. Obloha bola oranžová a zlatistá, a potom sa zmenila na krvavú červenú a zo slnka ostala len červená plávajúca guľa. A oblaky sa plavili s ňou. A ak by som natiahla ruku, možno by som sa toho obrazu dotkla a sfarbila sa do krvava spolu s ním. Na chvíľu