Milá kúzelná bytosť
Mám v sebe guču šťastia. Pocit zadosťučinenia. Píšem Ti, milá bytosť, veľmi nemotorne. V tomto momente som vďačná, že som sa rozhodla písať Ti v podobe tanca po klávesnici. Som totiž tak premrznutá, že ani do toho Mája nebudem schopná odmrznúť. Ležím v posteli, zabalená v troch dekách a perine. Kučierky mi schovala moja-nemoja žlrá čiapka a ten kúsok kože, ktorý musí ostať mimo tohto teplého objatia, je obeta. Po takom dlhom čase si naozaj zaslúžiš dostať aspoň pár okamihov môjho života. Prišla zima. Nasnežilo a ja len dúfam,že tu chvíľu pobudne. Zima je viac času na knihy, listy, ranné waffle, seriál, dlhé teplé kúpele. Zima je zaspávanie v toľkých vrstvách oblečenia až si človek môže myslieť, že je v nebi. Zima je o ružových lícach, ktoré po všetkých tých mesiacoch neznamenajú rumenec alebo pohár vína. Zima je o červenom nose, som taký Sia the red nose reindeer. V zime je pekne. So zimou ešte krajšie. Takže predstav si toto, milá kúzelná bytosť; rozhodla som sa bojovať so stresom