Milá kúzelná bytosť,
v mojom živote máš toľko podôb. Vždy si iná a možno som vždy iná aj ja. Prešli dva roky (takmer). Ani neviem, kde sa ten čas podel. Prešlo toľko veľa času a aj keď vôbec. Príde mi, že v tomto období aj rok znamená prežitie života v živote. Keď som Ti písala predtým, nečakala som, že Ti budem písať teraz. Vieš, ako keby vtedy bol môj šťastný koniec. Život mal proste pokračovať hezky česky, no akosi sa z tejto rovnice stala nerovnica a všetko sa pokazilo. Ešte aj počasie upadlo do pochmúrna. Je zvláštne, že ľudia, ktorí boli láska už nechcú byť láska. Nedáva to vôbec zmysel. Verím, že niekto rysuje naše životné cesty a ten niekto si dnes zabudol pravítko. A veru, je to vidieť. Rysuje dokonca perom takže si určite vieš predstaviť, ako to musí vyzerať. Bieda… Možno je to tým, že mi matematika nikdy nešla a geometria (hlavne tá priestorová) už duplom. Veci, ktoré boli isté už nie sú. Plávam v myšlienkach ako v kalnej vode. A je to celé divné. Premýšľam a premýšľam premýšľa p...