vieš, milá kúzelná bytosť, svet je divné miesto. A chce to veľa odvahy a sily, chodiť po ňom, byť jeho súčasťou. Niekedy len tak sedím, čierna káva po mojej pravici - obláčiky pary stúpajú k mojim malým nebesám, ktoré som si za všetky tie roky vytvorila. Pozerám pred seba, všade mám úlomky svojho bytia. Tam je Siuša s rozbitým kolenom, tam je Sia stojaca na útesoch a voňou oceánu vo vlasoch. Celý ten jej a vlastne môj koncept na mňa kričí "voľná". Kúsok po kúsku. Fotografia za fotografiou. Útržok za útržkom. Všetky tie momenty ma zaplavujú spomienkami. Prichádzajú vo vlnách - niekedy nečakane, niekedy milene. Možno sa vďaka nim naučím surfovať. vieš, milá kúzelná bytosť, svet je divné miesto. A chce to veľa odvahy a sily, chodiť po ňom, byť jeho súčasťou. Niekedy len tak sedím, bylinkový čaj po mojej ľavici - celkom vychladol. Naozaj len tak sedím, nepremýšľam, nepíšem, nefantazírujem. Nikedy sa pozabudnem nadýchnuť, a potom sa mi celý svet točí. Strácam sa. No niekedy je v